Farár (z lat. parochus) je v kresťanských cirkvách osoba, ktorá má na starosti vedenie farnosti a farských bohoslužieb.
parochus - purveyor, commissary
Katolícka cirkev, ako aj protestantské cirkvi presne vymedzujú práva a povinnosti farára prostredníctvom vlastného cirkevného práva.
V evanjelických cirkvách a starokatolíckej cirkvi je farár väčšinou volený, v katolíckej cirkvi ho vymenúva biskup. .
V rímskokatolíckej církvi pôvodné označenie kňaza ustanoveného mimo biskupského sídla, ktorý sa staral o ľud (latinsky plebs). V stredoveku tiež všeobecné označenie pro farára.
V evanjelických cirkvách je farár ordinovaným teológom, v katolíckej, anglikánskej a pravoslávnej cirkvi musí byť farár kňazom.
Kňaz alebo kňažka je osoba, ktorá viac či menej výlučne vykonáva náboženské úkony ako svoje zamestnanie.
V priebehu dejín kňazskú funkciu vykonával často kráľ (Mezopotámia, Egypt). V tomto prípade kráľovi pomáha širšie kňazstvo, často dedičné.
Rímskokatolícky kňaz.
V tomto prípade kráľovi pomáha širšie kňazstvo, často dedičné.
Kráľ.
Kráľ (panovník).
Poľská kráľovská koruna.
Judeokresťanské kňazstvo.
Starozákonné kňazstvo.
U patriarchov v židovstve sa nenachádza nič podobné (neexistuje kvalifikovaný kňaz Boha Abraháma, Izáka a Jakuba). Léviho národ do čias Exodu je iba svetským kmeňom, bez posvätných funkcií.
Až počnúc Mojžišom, ktorý bol z levitského kmeňa, vzniká určitá špecializácia na kultové funkcie. No popri levitskom kňazstve sa ďalej udržiava rodinné kňazstvo.
Za čias monarchie vykonáva kráľ viaceré funkcie (medzi nimi aj kňazské): prináša obety, požehnáva ľud; je skôr akýmsi patrónom kňazstva, ale nie je členom posvätnej kasty.
V roku 621 pred Kr. Joziáš zrušil miestne svätyne, nastolil tak levitský monopol a zvrchovanosť jeruzalemského kňazstva. Joziášovov reformou, ktorá prekračovala predpisy Deuteronómia (Dt 18,6nn) vzniká rozlišovanie medzi kňazmi a levitmi.
Pádom chrámu a monarchie 587 pred Kr. kňazstvo je oslobodené od vplyvov a pokušení politickej moci a stáva sa tak náboženským vodcom národa. Kňazská hierarchia pozostávala z veľkňaza, pod ním sú kňazi, synovia Árona a napokon leviti (nižšie duchovenstvo). K levitom sa pridružujú speváci a vrátnici.
Do roku 172 pred Kr. neboli v hierarchii žiadne zmeny. Až v onom roku bol pre politicke intrigy zavraždený Onias III. - posledný veľkňaz pochádzajúci od Sadoka a králi Sýrie ustavnovujú jeho nástupcov bez ohľadu na jeho rodokmeň. Z nich sa stávajú viac politickí a vojenskí ako náboženskí vodcovia, čím vyvolávajú opozíciu farizejov. Nakoniec, počnúc Herodesom, veľkňazov určuje politická moc. Veľkňazov si vyberali z veľkých kňazských rodín.
Kňazské funkcie
V starodávnych náboženstvách sú kňazi služobníkmi kultu, strážcami posvätných tradícií. V Izraeli napriek spoločneskému vývinu, kňazstvo vždy vykonáva dve základné služby:
služba kultu
služba slova
Služba kultu
Kňaz je človekom svätyne. Prijíma veriacich v Božom dome, predsedá pri liturgii. Jeho hlavným úkonom je prinášať obetu, kde vystupuje ako prostredník medzi Bohom a ľudom. Bohu prináša obetu veriacich a veriacim prináša Božie požehnanie. Rovnako postupuje Mojžíš pri obete zmluvy na Sinaji (Ex 24, 4-8).
Služba slova
V Mezopotámii a v Egypte vykonával kňaz veštenie. V starodávnom Izraeli podobne narába s efodom, alebo s urimom a tumimom, po Dávidovi sa tieto úkony už vo Svätom písme nespomínajú, lebo Božie slovo sa k ľudu dostáva inou cestou: cez rozprávanie prorokov. Tí poukazujú na významné spomienky z minulosti a nachádzajú zmysel. Kňazi sú služobníkmi tohto slova, opakujú veriacim rozprávania ktoré zdôvodnňujú vieru. Pri obnovách Zmluvy oni vyhlasujú Tóru a vykonávajú úlohu sudcu (Dt 17,8-13). Starajú sa o redakciu Zákona.
Farár.
Faraón.
Kyrie eleison.
Parochus instructus.
Parochus instructus sive opusculum in quo Pastor Animarum.
2013-09-28
Užsisakykite:
Rašyti komentarus (Atom)
Komentarų nėra:
Rašyti komentarą